Krása, ktorá hreje

V našich klimatických podmienkach sa bez funkčného zdroja tepla nezaobídeme. Zmena či výmena vykurovacieho telesa okrem úspornejšej prevádzky a väčšej efektivity prinesie aj estetické oživenie obytného priestoru i výraznú úsporu miesta.

Výber spôsobu vykurovania by mal vychádzať z dostupnosti určitého paliva alebo energetického zdroja v danej lokalite. Na ďalšom mieste sú prevádzkové náklady, technická náročnosť prevádzky a náklady na údržbu. Do vykurovacieho systému zahŕňame kotol, potrubia a radiátory, pri rekonštrukcii však treba riešiť vykurovanie ako celok. V niektorých prípadoch stačí vymeniť len zdroj tepla a používať možno existujúce potrubie a radiátory, často je však na výmenu „zrelá“ celá vykurovacia sústava. Rozhodujúce je, koľko tenktorý variant bude stáť a čo získame.

Zmena perspektívy

Kotolne na tuhé palivá zaberajú v rodinných domoch priemerne 5 –10 m2, sklad uhlia či dreva si môže žiadať až 15 m2. Miestnosti bývajú spravidla vedľa seba, oddelené prípadne len priečkou a vybavené aspoň menším oknom určeným na sypanie paliva. Oproti tomu kotol na zemný plyn vyžaduje priestor s veľkosťou závesnej skrinky. Možno ho umiestniť napríklad na stenu do chodby alebo do komory. A aj v prípade, že by ostal v bývalej kotolni, vzhľadom na jeho kompaktné rozmery nebude žiadna prekážka pre nové využitie priestoru.

Každú inštaláciu treba, samozrejme, individuálne odborne posúdiť, a to predovšetkým s ohľadom na rozvody plynu, elektrickej energie, vykurovaciu sústavu aj spalinovú cestu. Napojenie plynových kotlov na existujúcu vykurovaciu sústavu je však vcelku nenáročné. Pri plynových kondenzačných kotloch treba riešiť odvod kondenzátu. Pri rekonštrukcii kotolne a skladu paliva treba vziať do úvahy ich obvyklé umiestnenie v objekte aj pôvodnú funkciu. Môžu byť nedostatočne odizolované, v krajnom prípade treba pristúpiť k odkopaniu obvodových stien až na základovú škáru a následnú izoláciu a zásyp s drenážou.