Poetické cesty prírodnou záhradou

Cesty a cestičky patria k základným prvkom záhradnej architektúry. Určitú nadstavbu možno vytvoriť napríklad v podobe takzvaných zmyslových chodníčkov. Presvedčí vás o tom naša sprievodkyňa záhradami Jana Nováková.

Stále platí, že najlepší je kameň z blízkeho lomu a najlepšie je drevo tunajšie či aspoň európske (či už je to agát, borovica alebo smrekovec). Trendom sa dá nazvať aj to, že sa napodobňuje práca starých majstrov remeselníkov. Je zrejmé, že viac premýšľame aj o spôsobe vedenia ciest. Pravouhlo nalinkovaný priestor má k malebnosti ďaleko a ani divoké zátočiny plné farebných kamienkov nepôsobia dobre.

Na začiatku je vždy myšlienka

Cesty záhradou súvisia celkom iste s celkovým konceptom priestoru aj s architektúrou budov na pozemku. Všetko by ste mali dopredu premyslieť. Či ste sa rozhodli pre akýkoľvek typ záhrady a rodinného domu, musíte si najskôr ujasniť, kam majú cesty viesť a ako často sa budú používať. Či na jazdu traktorom, na nosenie nákladu, zvážanie úrody fúrikom do pivnice alebo ako priestor na bicyklovanie detí. Treba zvážiť názory celej rodiny a nájsť kompromis: „Nemali by ste rozhodovať od stola, lepšie bude pozorovať, kam blízki najradšej chodia a aké majú záľuby a zvyky. Pravidelné trasy sa dajú obohatiť peknými zákutiami alebo môžu viesť k miestu so zaujímavým výhľadom,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa a pripomína aj zásady správneho vedenia ciest v princípe feng šuej, kde cesty kopírujú tok rieky.

Znamená to vytvorenie poetickej cesty záhradou, kde sa postupne otvára celý priestor. Do takého konceptu patria schody, terasy, kamene, dlažba i vlastnoručne vytvorené betónové odliatky. Svoje uplatnenie nájdu aj klasické kocky, dlaždice, umelý kameň alebo zatrávňovacie dlaždice. Na založenie cesty z drobnejších materiálov, ako je štrk, kamienky či kôra, odporúča Jana Nováková dostatočne hlboký výkop zemín, odstránenie mačín a nezabudnúť na obrubník kvôli oddeleniu substrátu pre ľahšiu údržbu.